Choď na obsah Choď na menu
 


Zjavenie Jána odhalené

 

Zjavenie Jána, proroctvo, ktoré bolo takmer 2000 rokov zapečatené. Zjavenie Jána, proroctvo, ktoré bolo z časti odhalené v roku 1997 Natáliou de Lemeny - Makedonovou, ktorá v ňom zohrala veľkú úlohu...

 

 

,,Ak  sa  svet  čo  najskôr  nespamätá,  začne  sa  na  Zemi  odvíjať  katastrofický  scenár,  ktorý  je  prichystaný  pre  celé  ľudstvo  ako  odplata  za  jeho  duchovnú  lenivosť  a  nevedomosť.  Iba  silné  rany  ho  dokážu  prebudiť  a  presvedčiť,  že  má  aj  ducha.

 

 

 

Tento  scenár  nájdeme  v  poslednom  biblickom  proroctve, v  Zjavení  apoštola  Jána.  V  gréčtine  sa  nazýva  Apokalypsa  čiže  zjavenie,  lebo  zjavuje  deje,  ktoré  majú  nastať  v  období  súdu.  Zjavenie  bolo  spísané  približne  sto  rokov  po  Ježišovej  smrti  na  Zemi.  Obsahuje,  z  hľadiska  času  a  v  porovnaní  so  starovekými  prorokmi,  najskoršie  aj  najpresnejšie  oznámenia  o  budúcich  udalostiach  v  čase  súdu.  Podáva  sa  zväčša  v  obrazoch  a  symboloch,  aby  sa  ich  zmysel  vyjasnil  až  tesne  pred  ich  uskutočnením.  Ľudstvo  dostalo  Jánovo  zjavenie  ako  dar,  aby  vedelo,  čoho  sa  má  vystríhať  a  na  čo  má  s  dôverou  čakať.  Keďže  sa  týka  našej  témy  -  súdu  a  Syna  človeka,  rozoberme  si  ho  aspoň  čiastočne.

 

 

  Podobne  ako  vo  všetkých  častiach  Biblie  aj  tu  sú  roztrúsené  drobné  omyly  a  vsuvky,  ktoré  mali  urobiť  text  nejasný a  vykladateľným  v  rozličnom  zmysle.  Ich  cieľom  bolo  dokázať  to,  o  čo  sa  temno  usiluje  v  celej  Biblii:  že  Syn  človeka  je  totožný s  Ježišom,  aby  sa  niektoré  udalosti  pochopili  úplne  inak  a  v  iných  časových  vzťahoch,  ako  sú  v  skutočnosti  určené.  Napriek  tomu,  že  hneď  v  prvej  vete  Zjavenia  je  zreteľne  zapísané,  že  jeho  cieľom  je  ukázať,  čo  sa  má  onedlho  stať,  mnohí  jeho  lúštitelia  vykladajú  určité  pasáže  ako  minulosť,  ktorá  sa  už  udiala,  a  to  práve  pre  zámenu  Syna  človeka  s  Ježišom.  Tým  temnom  dosiahlo  svoj  zámer,  že  ľudstvo  tu  spomínané  budúce  deje  už  neočakáva.  Oberá  sa  tak  o  ďalšie  duchovné  pomoci,  ktoré  mu  núka  Syn  človeka       v  mene  svojho  Otca  -  Stvoriteľa.

 

 

 

Pozrime  sa  s  Bibliou  v  ruke  priamo  do  textu,  aby  tu  po-  dané  vysvetlenia  bolo  možné  dokázať  čierne  na  bielom.  Apoštol  Ján  dostal  Zjavenie  vo  forme  obrazov  spolu  s  počutým  slovom. Po  jeho  prijatí  sa  usiloval  zapísať,  čo  videl  a  počul.  Keďže  toho  bolo  veľa,  je  úplne  prirodzené,  že  si  nemohol  presne  zapamätať  všetky  detaily,  najmä  nie  texty  piesní.  Zažil  to  už  každý,  keď  chcel  opísať  svoj  sen.  Nejasnosti  si  človek  dotvára  sám,  v  súvislosti  s  obsahom  sna.

 

Pri  samotnom  sprostredkovaní  Zjavenia  bol  vplyv  temna  vylúčený  vďaka  silnému  vyžarovaniu  Syna  človeka,  ktorý  ho  diktoval  cez  „anjela",  ako  sa  spomína  v  prvej  vete  Zjavenia.  Ale pri  jeho  zapísaní  a  ďalších  odpisovaniach  a  prekladoch  už  malo  temno  voľnejšiu  cestu,  a  tak  sa  do  textu  pridávali  maličké  vsuvky,  napríklad  namiesto  „Syn  človeka"  sa  vsunulo  „Ježiš  Kristus",  čo  podstatne  zmenilo  jeho  výklad.

 

 

 

Hneď  v  prológu  v  1.  kapitole,  v  1.  a  2.  verši  vycíti  pozorný  čitateľ,  že  bezdôvodne  a  priam  násilne  je  tam  dvakrát  vložené  meno  Ježiša  namiesto  pôvodne  určeného  Syna  človeka.  Veď  Ján   v  1.  kapitole,  v  13.  verši  píše,  že  Zjavenie  dostal  od  Syna  človeka,  a  nie  od  Ježiša.  Keby  sa  teda  v  prológu  ponechalo  pôvodné  meno  Syn  človeka,  bol  by  text  omnoho  jasnejší  a  vieryhodnejší.  Temný  vplyv  chcel  hneď  od  začiatku  čitateľa  oklamať,  že  Ježiš  je  Synom  človeka.

 

 

 

Prv,  než  si  vysvetlíme  omyly  v  Pozdrave,  1. kapitola, 4. verš,  pripomeňme  si,  čo  sme  si  už  predtým  podrobne  vysvetlili:  synovia  Stvoriteľa  sú  neoddeliteľnou  súčasťou  Boha - Otca,  preto  sa  niekedy  zjednodušene  nazývajú  len  Bohom.  V  starovekých  proroctvách  sa  spomína  osoba  Ježiša  aj  Imanuela  niekedy  v  tejto  skrátenej  forme,  teda  nie  vždy  sa  upresnilo,  že  sa  týmto  pojmom  označuje  Boží  syn.  Z  nijakého  proroctva  nevyplýva,  že  by  Boh - Otec  mal  niekedy  prísť  na  Zem  alebo,  že  by  na  nej  žil.  To  je  snáď  všetkým  znalcom  Biblie  jasné.  A  predsa  túto  jednoznačnosť  obchádzajú  na  niektorých  miestach  Zjavenia  ako  so  zatvorenými  očami.

 

 

  V  1.  kapitole,  v  4.  verši  Zjavenia  odovzdáva  apoštol  Ján  pozdrav  všetkým  cirkvám  od  toho,  ktorý  je,  ktorý  bol  a  ktorý  príde,  aj  od  siedmich  duchov,  čo  sú  pred  jeho  trónom.  Väčšina  vykladateľov  Zjavenia  si  pod  touto  charakteristikou  predstavuje  Boha  -  Otca.  Lenže,  prečo  by  to  mal  byť  on,  keď  podľa  žiadneho  proroctva  nevieme,  že  by  na  Zemi  niekedy  bol,  a  ani  nečakáme  na  jeho  príchod?  Okrem  toho  my  už  poznáme  božskú  ríšu,  preto  vieme,        že  pred  Božím  trónom  nie  sú  siedmi  duchovia,  ale  štyri  bytosti  v  podobe  zvierat.  Vieme  aj  to,  že  v  božskej  ríši  sa  vôbec  nevyskytujú  duchovia,  iba  božské  bytosti.  Duchovia  začínajú  existovať  až  v  praduchovnej  ríši,  v  blízkosti  trónu  Syna  človeka.  To  teda  dokazuje,  že  ten,  ktorý  je,  bol  a  príde  nemôže  byť  Boh  -  Otec.

 

 

  Iní  vykladači  Biblie  zas  vysvetľujú,  že  pod  osobou,  ktorá  je,  bola  a  príde,  treba  rozumieť  Ježiša.  Lenže  tento  názor  hneď  vyvracia  pokračovanie  spomínanej  vety  v  5.  verši,  kde  sa  k  pozdravu  pripája  aj  Ježiš.  Keby  bol  Ježiš  tým,  ktorý  je,  bol  a  príde,  nepripájal  by  Ján  k  nemu  ešte  aj  pozdrav  od  Ježiša,  veď  je  to  nelogické.  Vsuvka  v  1.  kapitole,  v  5.  verši  teda  jasne  naznačuje,  že  Ježiš  sa  pripája  k  pozdravu  toho,  ktorý  je,  bol  a  príde,  preto  ním  on  nemôže  byť.  Keďže  to  nie  je  Boh  -  Otec  ani  Ježiš,  ostáva  už  len  Syn  človeka  -  Imanuel.  On  stále  je,  lebo  je  večný,  na  Zemi  už  bol  v  osobe  kniežaťa  Abd-ru-shina,  tisíc  rokov  pred  napísaním  Zjavenia  a  príde  ešte  dvakrát  v  osobe  Syna  človeka:  prvý  raz  tesne  pred  súdom  ako  Duch  Pravdy  a  druhý  raz  po  súde  ako  kráľ  tisícročnej  ríše.  Keďže  Zjavenie  bolo  napísané  asi  pred  dvetisíc  rokmi,  medzitým  už  prvý  raz  prišiel  v  našom  storočí  ako  Abd-ru-shin  -  Duch  Pravdy.

 

 

 

V  7.  verši,  kde  Ján  píše  Hľa,  prichádza  s  oblakmi  a  uvidí  ho  každé  oko,  aj  tí,  čo  ho  prebodli...  znova  cítiť  zámerne  vložené  slová  „aj  tí,  čo  ho  prebodli".  Veď  v  období,  keď  má  prísť  na  Zem  Syn  človeka,  ho  už  predsa  nebudú  môcť  vidieť  tí,  čo  Ježiša  prebodli,  pretože  už  nebudú  žiť.  Biblia  predsa  reinkarnáciu  neuznáva!  Z  toho  vidieť,  že  táto  vsuvka  je  tam  zaradená  nedomyslene,  len  aby  sa  za  každú  cenu  zvýraznilo,  že  Synom  človeka  je  Ježiš.

 

 

 

V  8.  verši  sa  ďalej  vyjasňuje  osoba  Syna  človeka  ako  autora  Zjavenia.  Ján  v  ňom  hovorí,  že  Pán  Boh,  ktorý  je,  bol a  príde,  Všemohúci,  sa  zároveň  predstavuje  aj  takto:  Ja  som  Alfa a  Omega.  Vieme,  že  zo  Syna  človeka,  ktorý  je  zároveň  Svätým  duchom  a  Božou  vôľou,  vzniklo  celé  stvorenie  za  božskou  ríšou. Je  teda  Alfou  -  začiatkom,  z  ktorého  všetko  pochádza.  Zároveň  je  aj  Omegou  -  koncom,  lebo  ten  závisí  tiež  od  neho.  Keby  sa  nahneval  na  ľudí  alebo  sprotivil  vôli  svojho  Otca  a  prestal  by  dávať  sám  seba  ako  svetlo,  z  ktorého  vznikli  ostatné  svety,  zanikli  by.  Preto  ten,  ktorý  je  Alfou  a  Omegou,  môže  byť  len  Syn  človeka,    a  nie  Ježiš  ani  Boh  -  Otec,  lebo  toto  pomenovanie  je  pokračovaním  mena  toho,  ktorý  je,  bol  a  príde.

 

 

 

Od  9.  verša  opisuje  Ján,  že  videl  kohosi  ako  Syna  človeka,  teda  nie  pravého  Syna  človeka.  Veď  v  1.  kapitole,  1.  verši  píše,  že  Zjavenie  dostal  od  Boha  cez  anjela.  Keďže  podľa  zákona  rovnorodosti  nemôže  človek  priamo  komunikovať  s  Bohom,  ani  s  Ježišom,  ani  s  Imanuelom,  lebo  všetci  traja  sú  vlastne  Bohom,  musel  tam  byť  prostredník.  Týmto  „anjelom"  bol  duch  Izmaela,  ktorý  žije  večne  v  praduchovnej  úrovni  Patmos,  odkiaľ  sa  prenášajú  správy  od  Syna  človeka  na  Zem.  Izmael  ako  večný  duch  je  ich  sprostredkovateľom  v  praduchovne.  Totožnosť  tejto  osoby  si  ešte  potvrdíme  v  závere  Zjavenia.


 

 

 

 

Okrem  zákona  rovnorodosti  aj  ďalší  fakt  vylučuje,  že  by  apoštol  Ján  videl  v  anjelovi  priamo  Ježiša  alebo  Imanuela,  lebo  anjel  mal  biele  vlasy,  čo  o  oboch  Synoch  Stvoriteľa  nie  je  známe  zo  žiadneho  zjavenia  ani  záznamov.

 

 

 

V  1.  kapitole,  v  17.  a  18.  verši  sa  opäť  potvrdzuje  Syn  človeka  v  osobe  Imanuela,  keď  hovorí:  Som  prvý  a  poslednýčo  je  totožné  s  už  spomínaným  pojmom  Alfa  a  Omega,  a  živý.  Bol  som  mŕtvy  a  hľa,  žijem  na  veky  vekov...  Keby  to  bol  Boh  -  Otec,  ten  predsa  nebol  mŕtvy,  lebo  nežil  na  Zemi.  Ježiš  to  tiež  nemôže  byť,  ako  sa  o  tom  presvedčíme  hneď  v  2.  a  3.  kapitole,  ktoré  obsahujú  listy  adresované  siedmim  cirkvám.

 

 

Všetky  listy  píše  autor  Zjavenia.  V  závere  každého  listu  sa    v  poslednom  verši  lúči  pozdravom  Kto  má  uši,  nech  počúva,  čo    Duch  hovorí  cirkvámJežiš  ani  Stvoriteľ  sa  nikde  a  nikdy  nespomínali  pod  menom  Duch.  Ním  je  predsa  Imanuel  -  Svätý  duch  ako  tretia  osoba  Trojice.  Tento  posledný  dôkaz  o  autorovi  Zjavenia už  hádam  presvedčil  každého,  že  Synom  človeka  nie  je  Ježiš, ale  Imanuel." Koniec krátkeho citátu z Večných zákonov 1 / 20. kapitola.


Viac sa dočítate vo Večných zákonoch 1-3, od Natálie de Lemeny - Makedonovej.

 

 

 


 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.